streda 18. februára 2015

Ivana Furjelová : Všetko naopak

Anotácia 
Stela vyrastala ako jedináčik. Rodičom sa darilo, ich firma zarábala veľké peniaze a podľa toho vyzeral aj Stelin životný štandard. Zaneprázdnená mama a otec jej namiesto času venovali drahé darčeky, neviedli ju k zodpovednosti, mala všetko, na čo si spomenula – dvakrát. Kupovala si kamarátov, známky v škole, reálny život jej spolužiakov jej pripadal smiešny a trápny.
Až do chvíle, kým sa otcovi prestalo dariť. Keď jeho firma skrachuje, stredoškoláčka Stela spoznáva, že peniaze nie sú zďaleka všetko...

Valentín je zasa tu a zasa ho trávim v podstate sama :) Ako vždy. Zistila som, že ustavične sa spoliehať na iných je nepostačujúce a preto som si darček kúpila sama. Ako inak, bola to kniha. Tento raz som siahla po Evitovke pre mládež a úprimne povedané, neľutujem to. Vôbec. Dnes mnohí teenageri ohŕňajú nos nad slovenskými autormi. Samozrejme, nie je to žiaden Green ani nič podobné. Prvý krát som sa stretla s knihou od Ivany Furjelovej asi 2 roky dozadu ( kniha Squelé babenky ), a nemôžem na ňu povedať krivé slovo.



Celá kniha sa točí okolo 15-ročného dievčaťa menom Stela, ktorá vyrastala v samom luxuse a nepozná iný život ako život v bavlnke a peniazoch. Avšak všetko na tomto svete je nepredvídateľné a všetko pekné sa môže kedykoľvek skončiť. Zo dňa na deň sa všetko zmení a Stele sa svet otočí o 180 stupňov. Ani nevie kedy, začne prichádzať o svoj doterajší štýl života. V knihe opisuje, aké je to nesmierne ťažké a obáva sa, že to nezvládne..

Kniha na mňa naozaj zapôsobila. Možno tým, že bola tak reálna ( žiadna Amerika, žiadne automatické prevodovky a hamburgery...). Možno je to autorkiným štýlom. Bol pre mňa pokojný oddych čítať o veciach, ktoré vidím každý deň a dokážem si živo predstaviť, čo takým ľuďom asi beží v hlave.

Zároveň po prečítaní knihy som bola vďačná za to, čo dnes vlastním ja. Skutočné hodnoty nikdy nenahradia peniaze, drahé značkové veci, tablety, mobily a iné tehlovité elektroniky. Úprimne mi prišlo ľúto všetkých tých bohatých deciek, či už tu, alebo v zahraničí, lebo asi nikdy nezažijú naše detstvo.

Radi čítate evitovky ? Čítali ste od Ivany Furjelovej ešte niečo ?
Neváhajte mi napísať, budem vám vďačná.
S pozdravom
K.

nedeľa 15. februára 2015

Knihy môjho detstva alebo na čom som vyrástla :)

Dodnes si pamätám dlhé zamračené dni, kedy som pri chorobe zababušená v posteli čítala knihy jednu za druhou. Dnes tipujem, že čítanie som začala brať vážne keď som mala tak okolo 7 rokov. Skúsila som sa rozpamätať nad žánrami, nad autormi a tak podobne.

Možno že aj vy ste kedysi chodili v rámci školského klubu povinne všetci do knižnice. Na nás vychovávateľka ustavične kričala aby sme sa nešmýkali na návlekoch :D
Jedna z mojich prvých knižiek bola celkom iste od Gabriely Futovej. Viem, že postupom času som prečítala asi všetky jej knihy z knižnice. Celkom presne si pamätám, že raz, keď som mala angínu, mamka mi doniesla z knižnice knihu Hľadám lepšiu mamu. Moja prvá reakcia na to znela : "Ale veď to sú také malé písmenká !! To bude trvať večnosť...". Ani neviem ako, začala som čítať a už som sa od nej nevedela pohnúť a zhltla som ju za pár dní.

Ako na druhú autorku si spomínam na Jacqueline Wilsonovú. A určite nie som sama. Bola to autorka, pri ktorej sme sa o knihy v knižnici so spolužiačkami priam predbiehali. Doteraz neviem, čím sú tie knihy tak dobré, čím to autorka robí. V pamäti mám vryté nekonečné medzispolužiačkové rozhovory o Tracy Beakerovej, túto sériu knižiek som ako malá prečítala snáď stokrát. Jediné, čo mi na týchto knihách vadilo a stále mi vadí je ich hrúbka. Písmená sú veľké a ani neviem, kedy som knihu dočítala. Raz na mňa prišlo odbobie, keď som si tieto knihy pýtala na všetky sviatky a dnes ich vlastním 10, pričom prečítala som niečo cez 30.


Ďalšou autorkou bola stará dobrá Astrid Lindgrenová, ktorú si všetci pamätáme z povinného čítania pre 3. alebo 4. ročník v knihe Pippi dlhá pančucha. Napísala však ďalšie knihy, ktoré nie sú kvalitou o nič horšie, priam naopak.





A na záver som si nechala jednu moju detskú srdcovku, knihu s názvom Tuláčik a Klára (Erik Jakub Groch), ktorú som si prečítala párkrát už aj v tomto veku. Klára sa v príbehu spriatelí s psom Tuláčikom a zažijú spolu ešte kopec srandy. Bola som knihou priam posadnutá a dnes, potom čo mi ju mamka ako dieťaťu  stále čítavala, musím uznať, že na moje pomery je už trochu opotrebovaná (a to všetky moje knihy sú dodnes ako nepoužité) :)

Zhoduje sa aspoň niečo z tohto s vašimi detskými knihami ? Čo ste čítali ako deti vy ? Uprednostňovali ste zahraničnú, či Slovenskú literatúru ?

Neváhajte mi napísať do komentárov.
S pozdravom
K.

pondelok 9. februára 2015

Anna. Príbeh o klíme a životnom prostredí. - Jostein Gaarder

Zas som sa rozhodla napísať o Gaarderovej knihe lebo 1. akosi som tušila, že bude super, 2. po dočítaní Paper Towns som si povedala že aj od angličtiny si treba trochu oddýchnuť :)

Jostein Gaarder: Anna - Príbeh o klíme a životnom prostredí


Anotácia


Svet budúcnosti vyzerá celkom inak. V rodinnom sade stoja rodičia na rebríku a štetčekom opeľujú stromy, pretože včely už vyhynuli. Dva svety, dva pútavé príbehy – ten súčasný aj ten v budúcnosti – sa prelínajú a čitateľov držia v napätí. Kto je v skutočnosti dievča so zvláštnym menom Nova? Je to Anna pred sedemdesiatimi rokmi? No ale ako mohla prababička vedieť, ako sa bude volať jej vnučka?


"Viem si predstaviť smútok našich vnúčat a pravnúčat - z nedostatku zdrojov, ako je plyn a ropa, aj zo straty biologickej rozmanitosti : Všetko ste spotrebovali sami ! Nič ste nám nenechali !"



Musím povedať, že táto kniha na mňa naozaj veľmi zapôsobila, zase ma autor prinútil premýšlať. Príbeh sa odohráva v 2 časových líniách, a to v roku 2012 a 2082. Anna je dievča, o ktorom si rodičia miestami myslia, že je psychicky choré. Ona sa však len obáva o budúcnosť sveta. A má na to plné právo. Veď koľko neobnoviteľných zdrojov sa minulo len za posledné roky... Ak to takto pôjde ďalej, ďalším generáciám nezostane už skoro nič a budú jazdiť na zvieratách, ak vôbec zostanú aj tie.

Anna má sny o budúcnosti, v ktorých vidí katastrofické scény o hologramových zoo, utečencoch, nedostatku potravy... V sne je svojou vlastnou pravnučkou, ktorá má v termináli aplikáciu čo každých pár minút ukazuje vyhynuté druhy zvierat. Ľudia poznajú levy a tigre už len z dokumentárnych filmov a z oceánov trčia len slabé stĺpiky, kt. naznačujú kde predtým stáli vyššie ostrovné budovy. 

Kniha je písaná naozaj dobrým štýlom a každého donúti popremýšlať aj keď len nad použitými igelitkami. Príde čas, keď sa budeme voziť na somároch, lebo ropa už nebude na zemi dostupná. Bohatí chcú byť ešte bohatší a je im úplne jedno, že ich vnúčatám budú autá a veľké domy už na nič. Prečo je to tak ? Prečo sa skoro nikto nesnaží niečo zmeniť ? 

Svet takýmto spôsobom speje k veľkému úpadku a je len na nás-ľuďoch, či tomu zabránime, alebo nie. Kiežby sme mali odvahu a inteligenciu Anny a pokúsili sa veci zachrániť.  Nech majú aj naše vnúčatá pekný život.



Rada by som počula váš názor :) Čítali ste doteraz niečo podobné ? Máte radi knihy podobného tipu ?
Komentujte, kritizujte, odpovedajte, budem len rada.


K.